Mesto Florencia

(UPOZORNENIE: niektoré historické udalosti a osoby sme upravili podľa našich potrieb - predovšetkým prítomnosť Borgiovcov vo Florencii, osobu Alonsa Borgia a obdobie vlády Lorenza Mediciho nad mestom. Ak si budete zisťovať nejaké historické skutočnosti o tejto dobe, v týchto troch prípadoch sa riadte našou predlohou.)
          
         Pôvodne Etrusská osada Fiesole sa premenila na mesto Florentia v rímskych dobách. V 11. storočí začalo expandovať. Po smrti grófky Matildy v roku 1115 občania dosiahli svoju samostatnosť v rámci prvej spoločnej vlády dvanástich konzulov. 
 

        Od roku 13. bola Florencia republikou/oligarchiou. Ľud sa vtedy riadil ústavou od šľachtica Capitano del Popolo (veliteľ miestnej domobrany). Mesto riadilo približne 5000 členov mestských gíld a cechov, ktorí hlasovali a rozhodovali o osude mesta v budove Palazzo Vecchio. Florencia napredovala vďaka rozvoju bankovníctva a textilného priemyslu. 

        Počas 15. storočia riadili Florentskú republiku oligarchovia. V roku 1434 sa Cosimo dei Medici, ktorý bol z mesta vyhnaný, vrátil do Florencie a zo zákulisia ju ovládal. Florentská demokracia bola čistá formalita. Jeho vnuk Lorenzo Nádherný, ktorý bol ovplyvnený humanizmom, vládol mestu od roku 1469. Počas Lorenzovej vlády sa v meste naplno rozvinula renesancia, vyjadrená dielami umelcov ako Leon Battista Alberti, Andrea del Castagna, Botticelli alebo Donatello. 

           V 90. rokoch 15. storočia čelila Florencia útoku zo strany francúzskeho kráľa Karla VIII. Lorenzo chcel zorganizovať odpor voči okupantom, avšak mesto, ktoré bolo pod vplyvom mnícha Girolama Savonarolu, sa od neho odvrátilo. V roku 1494 nový pápež Alexander VI. zbavil nenávidených Mediciovcov vlády nad mestom a prikázal im ho ihneď opustiť.
 
          Po exile Mediciovcov poveril pápež Alexander VI. správou mesta dominikánského mnícha Savonarolu. Savonarola bol znepokojený z honby občanov mesta za bohatstvom. Kázal proti honobeniu majetku a vyzýval na pálenie "nemorálnych" malieb, hudobných nástrojov a hráčskych kariet.
 
 
 
Život vo Florencii
 
             Renesančná Florencia sa v mnohom podobala stredovekej spoločnosti. Ovplyvnil ju však duch humanizmu, prosperita a vyššia vzdelanosť.
 
           Občania sa delili podľa príslušnosti k tej či onej gilde, tomu či onomu cechu. Najvplyvnejšími boli bankové a obchodné gildy. Pod nimi boli drobní obchodníci a remeslníci. Na spodku sociálnej hierarchie boli nekvalifikovaní robotníci a nezamestnaní, ktorí neboli členovia gíld a cechov. 
 
            Postavenie žien sa oproti stredoveku zlepšilo. Mali väčšiu slobodu pohybu, očakávalo sa, že budú mať svoj názor, ale nemohli zastávať mocenské pozície. Občas sa však objavili úspešné ženy, ktoré vládli "zo zákulisia". Úlohou ženy však naďalej zostala starostlivosť o domácnosť a rodenie mužských potomkov. Manželstvá sa uzatvárali z rozumu.
 
          Napriek humanizmu a renesancií boli Florenťania kresťanmi a záležalo im nie len na svojom svetskom, ale aj duchovnom živote.
 
          V kolektívnej pamäti Florenťanov sa nachádza aj spomienka na mor, ktorý sa Európou prehnal v polovici 14. storočia. Občas sa v niektorom meste objaví a spôsobí paniku.
 
 
 
 

Politika vo Florencii

           Politiku vo Florencii ovládajú gildy prostredníctvom Florentskej mestskej rady. Ich najvyšší majstri sa pravidelne každý deň (každú hernú fázu) stretávajú na Piazza della Signoria v budove starostu mesta, kde rozhodujú o ďalšom smerovaní florentskej republiky - navrhujú zákony, diskutujú a hlasujú.

          Jednotlivé gildy majú rôzny počet hlasov, ktoré zdôrazňujú ich postavenie a význam pre mesto Florencia.
 
          Vzhľadom na dôležitosť rady pre ďalší vývoj mesta je účasť na jej zasadnutiach povinná. Ak sa niektorí z najvyšších majstrov nedostaví na zasadnutie štyri krát za sebou, bude jeho gilda rozpustená.
 

Členmi Florentskej mestskej rady sú:
 
Banková gilda - jej členmi sú najväčší bankári v šírom okolí, ktorí okrem iného spravujú aj najväčšiu banku v celom Toskánsku - Florentskú obchodnú banku (FOB). Gilda má vo Florentskej rade 2 hlasy.
Gilda obchodníkov - jej členmi sú bohatí kupci a obchodníci. Ich hlavný obchod je spätý s dovozom surovín pre florentský textílny priemysel a následne vývoz drahých šiat a látok. Gilda má vo Florentskej rade 2 hlasy.
Krajčírska gilda - textílny priemysel je chrbtovou kosťou florentskej ekonomiky. Členmi Krajčírskej gildy sú najlepší krajčíri a návrhári šiat v celom Taliansku. Gilda má vo Florentskej rade 2 hlasy.
Gilda alchymistov - menšia gilda, ktorá sa zameriava na výrobu parfémov a dodávku farbiva pre textílny priemysel, z čoho následne financuje výskum v oblasti rôznych čudesných nápojov. Gilda má vo Florentskej rade 1 hlas.
Gilda vynálezcov - nová a maličká gilda, založená iba nedávno Andreom del Sartom a
jeho učňami. Nikto presne nevie čo sa za dverami ich dielne deje. Ich malé užitočné vynálezy si však získali veľkú obľubu u prostého ľudu. Gilda má vo Florentskej rade 1 hlas.
Gilda remeselníkov - najpočetnejšia, avšak svojím (finančným) potenciálom najmenej významná gilda v meste. Jej členmi sú hrnčiari, kováči, rezbári a podobne. Gilda má vo Florentskej rade 1 hlas.
 
Členom rady je aj starosta Florencie, momentálne mních Girolamo Savonarola, ktorý však nemá hlasovacie právo, môže však navrhovať zákony.
 

Rodina Mediciovcov
           
           Mediciovci sú talianskou dynastiou, bohatou rodinou a meštianskym rodom, ktorý vládol vo Florencii od 1434 do ich vyhnania v roku 1494.

           Už v 13. storočí boli vplyvnou a bohatou rodinou. Neskôr sa ich
hlavnou činnosťou stalo bankovníctvo. 
O vplyv rodiny sa zaslúžil Cosimo Medici, ktorý ovládol Florenciu. Od polovice 15. storočia boli Mediciovci neoficiálnymi vládcami Florencie.
 
 

Casimo Medici
           Taliansky bankár, od roku 1434 neoficiálny vládca Florencie, starý otec Lorenza Mediciho. V roku 1434 sa v dôsledku víťazstva svojich prívržencov vrátil do Florencie a ujal sa vlády pri zachovaní republikánskeho zriadenia. Na odstránenie svojich bohatých súperov a posilnenie vlastnej moci využíval sympatie ľudových vrstiev, ku ktorým bol veľmi štedrý.
           Veľmi sa zaslúžil o rozvoj obchodu, vied a umení, založil platónsku akadémiu vo Florencii, dal postaviť nádherné stavby, napr. palác Medici (Riccardi) a kostol San Lorenzo. V jeho okolí žili najvýznamnejší humanisti a umelci. Nazývajú ho Otcom vlasti. Zomrel v roku 1464.
 
 
Lorenzo Medici
            Lorenzo di Piero de' Medici, zvaný Il Magnifico (Nádherný) je 
neoficiálny vládca Florencie od roku 1469, vnuk Casima Mediciho. Neúspešné sprisahanie zo strany rodu Borgiovcov významne prispelo k upevneniu jeho moci v meste a republikánske zriadenie sa stalo čisto formálnou záležitosťou.
            Lorenzo štedro podporoval rozvoj vied a umení (v jeho blízkosti tvoril napr. Leonardo da Vinci, Botticelli a Michelangelo), bol to však obyčajný tyran. S obecnými prostriedkami zvykol zaobchádzať ako s vlasntými. Korupcia a útlak viedli k tomu, že keď pápež Mediciovcov z Florencie vyhnal, jej obyvateľia to privítali s nadšením.

 
Rodina Borgiovcov

           

            Borgiovci ("Bordžiovci") je talianský šľachtický rod španielského pôvodu.

            V 13. storočí sídlil vo Valencii a Játive. Od konca 14. storočia zastávali Borgiovci vysoké cirkevné úrady v Aragónsku a Florencii. V 15. storočí boli Borgiovci významnými osobami politiky v Taliansku.

  

Alonso Borgia

           Alonso Borgia sa narodil vo Florencii. Mal šťastie a narodil sa do rodiny, ktorá nikdy nemala núdzu o peniaze. Odmalička bol vedený k viere v boha a k teológii za postupne sa stal katolíckym farárom. Po smrti svojho otca sa pred niekoľkými rokmi stal okrem farára aj hlavou rodiny Borgiovcov.


Lucrecia Borgia

           Dcéra Alonsa Borgia. Ako dcéra "otca rodiny" Borgia nemala veľa možností výberu svojho života. Celý ho organizovali Alonso Borgia a jej brat Cesare. Ako žena sa do rodinných záležitostí nikdy veľmi nestarala. Väčšinu svojho času trávi vo florentskom katolíckom kláštore.